Smutná ranná električka

a ja v nej a ja v nej,

už ma vezú

ako v rakvi sklenenej.

Smutno zvonia pred nami

a za nami smutno zvonia

smutné zvonce v smutnom dni,

smutný sprievod pohrebný.

Vždy, keď idem takto k tebe,

vždy, keď idem takto k vám,

plačem ako na pohrebe.

Ľúto mi je vlastnej smrti.

Vždy sa niečo vo mne zrúti,

vždycky niečo pochovám.

Celé mesto je dnes smutné.

Smutné parky, smutná pláž.

A ja smútim preukrutne.

Chodím k tebe, keď ma voláš,

chodím, aj keď nevoláš.

Marián Varga - Smutná ranná električka